Přihlaste se k odběru našich článků, které pro vás píší naši specialisté, veterináři, nadšenci do světa zvířat. Ne častěji než jednou za 14 dnů se můžete těšit na novinky a možná i zajímavé neveřejné akce z naší nabídky.
Otlaky a preležaniny
Dnešná téma vychádza z dvoch rôznych slov - tlak, toto slovo asi väčšina z nás vníma skôr negatívne a ležať, čo je zase pre väčšinu ľudí slovo svojim významom príjemné :-). A ako to súvisí so zvieratami? Súvisí to najmä so psami, tými väčšími až obrími - napr. bernardín, nemecká doga, brazílska fila, novofunlanďák.
Otlaky čiže mozole / tylomy sú kožné útvary, vznikajúce hyperkeratinizáciou a zväčšením kože. Dochádza k tomu na miestach, ktoré sú vystavené veľkému tlaku v dôsledku hmotnosti psa, nie je na nich vytvorené takmer žiadne podkožie a hneď pod kožou sú kostné výčnelky. Typické oblasti pre otlaky sú lakte, päty, oblasť kolien a často aj oblasť hrudnej kosti. Pre vznik mozoľov je nevyhnutné ležanie na tvrdom povrchu a tým spôsobené dlhodobé mechanické dráždenie kože. Otlaky samotné nepredstavujú problém zdravotný, ale skôr kozmetický. Ak však dôjde k tomu, že sa do otlaku pridá zápal, otlak môže praskať, vytekať z neho hnis, krv a to už je záležitosť, ktorú musí riešiť doktor. Predchádzať otlakom môžeme tým, že zaistíme psovi mäkké lôžko a nenecháme ho ležať na tvrdých povrchoch ako sú betón, kameň a pod. Aj keď nie je niekedy ľahké, aby tú novú "postieľku" pejsan prijal. Ďalej môžeme postihnuté miestá zmäkčovať olejom, občas kúpať, aby nedochádzalo k infekcii a hlavne pravidelne kontrolovať, aby sme prípadné nežiaduce zmeny zachytili hneď v úvode a mohli ich riešiť.
Druhý stav - preležanina / dekubitus je proti otlaku oveľa závažnejší. Vzniká na rovnakom základe aj miestach, ale tu dôjde k výraznému narušeniu krvného zásobenia, tkanivo odumiera a vzniká nekróza. S dekubitmi sa stretávame hlavne u chronicky chorých, nepohyblivých a vychudnutých jedincov. Najprv vyzerá preležanina ako suchý, nekrotický "príškvar". Podkoží sa však následne rýchlo infikuje a po odlúpnutiu suchej časti zostáva viditeľný dekubitálny vred, akási "diera" do psa. Vredy sa zle hoja, pretože je tu narušená cirkulácia krvi. Ak vred dosiahne väčšieho rozsahu, hrozí až sepsa v dôsledku rozšírenia infekcie do tela. Liečba vredov je opäť založená na mäkkom lôžku, častým otáčaním pacienta a aplikácii buď lokálnych, alebo celkových antibiotík. Sú aj prípady, kedy je potrebné stav riešiť chirurgicky, avšak hojenie tu nebýva jednoduché. Preto je určite lepšie sa snažiť preležaninám skôr predísť, než ich po ich vzniku zložito a dlhodobo liečiť.
Autor článku: MVDr. Halbichová Vítová Martina
veterina-slezske.webnode.cz
info@caskrmeni.cz
